Vo Vancouveri sa začína horšiť počasie. Prší viac a viac. Sedím na izbe v hoteli pri Lake Tahoe v Kalifornii. Zvyšok firmy buď pije a hrajú kocky o peniaze, pozerajú americký futbal alebo sú na izbe. Leteli sme do San Francisca a odtiaľ sme šli busom. Je to tu taká polopúšť. Teplo a sucho, aj keď sme celkom vysoko a okolo sú ihličnaté lesy. Dnes som bol behať. 24 km cez kopce. Pôjdem skoro spať.
Zuzka už mesiac pracuje v kaviarni Blenz u nás v North Vancouveri hore na 15tej ulici. Robí za kasou, pripravuje všakovaké kávy, zapeká chleby a vynáša smeti. Často vstáva o piatej, aby mohla o šiestej otvoriť. Už sa pozná so stálymi zákazníkmi. Mzdu má minimálnu, ale zase dostane sprepitné, čo je aj 20 dolárov za deň. Keď má voľno, tak ide za dedom do Kitsilana. Dedo je starý hyperaktívny Maďar, ktorý potrebuje pomoc s písaním článkov. Tak Zuzka chodí k nemu a prepisuje do počítača.
Cez víkend sme boli v divadle na troch krátkych predstaveniach v rámci festivalu Fringe. Dve boli fajn, jedno úplná sprostosť. Festival je na peknom ostrove Granville Island v centre. Je to zvláštne miesto kde je tradičné trhovisko, umelecká univerzita a medzi nimi betonáreň. Okolo sú malé obchody remeselníkov, reštaurácie, telocvičňa. Onedlho začne veľký filmový festival, to bude určte dobré.
Na väčšom výlete sme boli asi iba v Okanagan valley. Kamaráti Matej, Danka a malý Vincent nás vzali so sebou. Išli sme z Vancouveru na východ, spali sme v stanoch. Stačí prejsť pár stoviek kilometrov a charakter krajiny sa úplne zmení. Z nekonečnej zelene ihličnatých pralesov sa stane vysušená krajina plná ovocných sadov, viníc a teplých jazier. Príjemná zmena. Väčšinu času sme síce presedeli v aute, ale tu to ináč nejde. Vzdialenosti sú veľké. Nakúpili sme vrecia jabĺk, krabicu broskýň a vrátili sa nazad.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára