Pokúsim sa napísať zopár dobre mienených rád pre tých, čo sa rozhodli prísť na nejaký čas žiť do Vancouveru. My sme sem so Zuzkou prišli v apríli 2013 cez IEC working holiday visa. Získať tieto víza je na samostatný román, ale treba byť vlastne len v správny čas na internete a vyklikať pár formulárov. V našom roku bolo voľných miest 315 a minuli sa za tri hodiny. Naprogramoval som si robota, ktorý každú minútu skontroloval stránku IEC či sa už registrácia začala, a ak áno tak mi zvesela zahral do tanca čosi od Andreja Šebana.
Letenky
Leteli sme Lufthansou z Viedne cez Frankfurt, ale najlacnejšie lety vyzerajú byť z Budapešti do Seattlu. Môj obľúbený vyhľadávač letov: http://matrix.itasoftware.com/ Departing from dajte "VIE, PRG, BUD" a destination "SEA, YVR".
Internet
Bez internetu sa nedá nič. Koniec sveta sa blíži. Na začiatok úplne v pohode stačí notebook a free wifi v kaviarňach. Starbucks a Waves Coffee ho majú asi všade. V našom hosteli bolo pripojenie nepoužiteľné. Odporúčam jeden notebook pre každého ak ste viacerí. Keď už máte net, môžete začať vybavovať veci.
SIN, BCID
Social Insurance Number je číslo sociálneho poistenia a treba ho vybaviť. Stačí len nájsť najbližší úrad a niečo podpísať. SIN je asi najdôležitejšie číslo v severnej Amerike a veľa vecí bez neho nejde. Čiže to je dobré mať čo najskôr. BCID je niečo ako občiansky preukaz. Nie je nutný, ale nemusíte potom všade nosiť pas a môže sa zísť keď sa treba niekde preukázať alebo dať zálohu. Napríklad pri kúpe SIM karty do mobilu. Menší problém je, že tieto preukazy obvykle posielajú na adresu trvalého pobytu, ale zrejme ešte žiadnu nemáte. Takže jednu kartu nám poslali do hostela a pre druhú som si prišiel na úrad. Zuzka si ju pre zmenu nechala poslať na centrálnu poštu.
Banka
V porovnaní so Slovenskom tu sú v praveku. Medzibankový prevod je drahý luxus, všetko sa robí cez šeky. My máme jeden checking account v CIBC a k tomu dve debetné VISA karty. Zo Slovenska sme si doniesli spolu 9000 EUR v hotovosti, ktoré sme zamenili u miestneho Pakistanca za oveľa lepší kurz ako v banke. Dokonca priamo v banke nám povedali, nech to nemeníme u nich. Je to troška napínavé, ale čísla nepustia. Celkom rozšírená lacná banke je TD Canada Trust.
Mobil
V porovnaní so Slovenskom tu je zopár dôležitých rozdielov. V Kanade sa platí aj za prichádzajúce hovory a SMSky, CLIP stoji asi 5 dolárov na mesiac, pokrytie signálom je celkom malé (alebo Kanada je celkom veľká). Tiež majú rôzne ceny pre lokálne hovory, čiže stačí ísť do dediny za Vancouver a už je volanie drahšie. Operátori sú napríklad Rogers, Virgin. My máme Bell.
Bývanie
Na prvé dva týždne sme si zarezervovali hostel C&N Backpackers Hostel na Main street. Hneď po príchode sme začali zhánať prenájom. Najdôležitejšia stránka v Kanade je craigslist.ca Tam sa dá nájsť čokoľvek. Ak sa v inzeráte píše 1 bedroom, tak sa myslí samostatná spálňa. Čo zmanená, že v byte je ešte obývačka. My sme našli prízemný byt v North Vancouveri za 895 CAD mesačne. To je celkom lacné. Elektrina nás vyjde asi 50 CAD na dva mesiace. North Van odporúčam, je to príjemná dedina. Seabusom sa dá dostať do centra za 15 minút. Cool štvrť je Kitsilano, pekné pláže. Domáci internet sme si dali od Telus za 40 CAD mesačne, druhý veľký provider je Shaw. Telku nemáme, sme príliš vyberaví.
Zariadenie
Craigslist je určite dobrý zdroj použitých vecí. My sme základ kúpili v QIC. Veľmi populárne tu sú thrift stores armády spásy. Second-hand oblečenie, nábytok, spotrebiče, riady, športové veci, ... Veci tam stoja doslova pár dolárov. Mixer 4 doláre, žehlička 6 a podobne. Podobných predajní je celkom dosť, napríklad na West Broadway v Kitsilane. Časté sú tiež garage-sale alebo yard-sale. Ľudia sa často sťahujú a keď odchádzajú, tak sa potrebujú zbaviť vecí. Prí kúpe vecí asi treba myslieť na to, že ak to raz kúpim, tak onedlho to zase budem musieť predať. Posteľ máme len obyčajný kovový rám za 50 CAD a na ňom niečo ako rošt s matracom za ďalších 60 dolárov. Stôl s dvoma stoličkami sme kúpili za podobnú sumu.
Doprava
Bez auta je tu ťažko. V meste ho netreba vôbec, ale ak chcete ísť mimo, tak potom stopom. To je zase celkom fajn, ľudia sú milí a stopárov berú. Medzimestské autobusy sú šialene drahé. Nedám 50 dolárov za 20 km cestu. Do práce chodím na bicykli. Kúpil som starú rachotinu za 60, ale stačí. Na tréning je železo lepšie ako karbón. Použité auto sa mi kupovať nechcelo, ale vraj sú lacné.
Práca
Všetky druhy prác sa dajú nájsť na craigsliste. Asi vždy je dobré mať kompletný profil na LinkedIn a Monsteri, ale pre jednoduché práce za minimálnu mzdu (10,25 CAD/hod) je to asi jedno. Ja som programátor, to je kategória sama o sebe. Veľa ľudí robí landscaping, záhradkárske práce. Platia viac, Zuzka mala 15 dolárov na hodinu, ale je to fyzická robota a vo Vancouveri veľa prší. Doneste si goráč. Treba si vytlačiť životopisy, aktívne chodiť po meste a rozdávať ich kade tade. Rozprávam o tom, ako keby som to robil. Povedal by som, že ak si nájdete prácu za dva mesiace, tak to je fajn. Treba byť trpezlivý a vytrvalý.
Náklady na život
Nech robíme, čo robíme, my dvaja minieme mesačne asi 2000 - 2500 dolárov. A to si jedlo pripravujeme sami, nepoužívame mestskú dopravu, šetríme kde sa dá. Takže treba si doniesť nejaké úspory na začiatok.
Počasie
Keď už nie je o čom, tak aspoň o počasí. Počasie je tu stabilné. Buď stabilne prší alebo svieti slnko. V apríli prestane pršať a je naozaj pekne asi do októbra. Potom vraj začne pršať a až do ďalšieho roka neprestane. Zima je mierna, nemrzne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára