Tekvice a hmla

Všade sú tekvice. Na dvore, za plotom, v okne, na schodoch, pri dverách. Aj teraz sa na mňa jedna škerí. Sa jej svieti keď na ňu neprší, ale kanadské javory už tak suché nie sú. Október bol výnimočne bez dažďa, robili sa nevídané hmly. Mesto bolo v oblakoch, len špičky najvyšších domov z nej trčali. Hmla sa prevalila cez brucho Stanley Parku, aby hneď podliezla Lions Gate Bridge. Radosť jazdiť do práce. Ale vyzerá, že už je tomu koniec.

Vnútro tekvice je nasekané, uvarené, vychladené, zamrazené a čo ja viem čo ešte. Bude na mesiac. A ďaľšia čaká na rozbabranie. Halloween tu prežívajú celkom vážne. Domy sú náležite vyzdobené. V záhradách pribudli hroby, kostry, Frankensteiny, duchovia a tekvice, ak som ich ešte nespomenul. Zatiaľ u mňa vyhráva dom v Lynn Valley s obrovskými pavúkmi. Zadné nohy pavúka boli pri zemi a prednými sa dotýkal komína. V noci mu oči svietia na červeno. Zuzka mi píli uši lebo chce ísť na Halloweensku párty, ale zistilo sa, že nepoznáme nikoho kto by šiel. Ja za ožratú tekvicu nikam nejdem.

Zuzka pustila dedka k vode. Už ju nebavilo počuvať jeho halucinácie a prepisovať ich do počítača. Angličtinu má lepšiu ako on a hlavne to za to nestojí. Namotala inú chuderu nech to za ňu vezme. Tá je teraz štastím vraj celá bez seba. A dedko tiež. Tak to sme teda všetci. Asi s ním konečne nejaká vliezla do jacuzzi. Hlavne že už nemusím každý štvrtok počúvať Zuzkine traumy.

Mňa zatiaľ nevyhodili. To je pozitívne. Pred dvoma týždňami som im šikovne zmazal zopár tabuliek. Gambleri museli mať hlavy plné smútku. Ešte že sme trápna malá firma s dvoma zákazníkmi. Každý pondelok nám slečna na bicykli prinesie do práce krabicu plnú organického ovocia. Banány, jablká, pomaranče, hrušky. Kus za dolár. Na faktúre je pri každom druhu napísané v kilometroch ako ďaleko boli vypestované. Tu sa okrem toho, že je niečo organic (bio) dbá aj na to, aby to bolo lokálne. Lenže lokálne je tu 500km. Raz do mesiaca nám firma zaplatí obed. Väčšinou si dám sushi.

Zuzka veľa pracuje. Vstáva o piatej ráno lebo o šiestej už musí byť kaviareň otvorená. Občas vstanem s ňou a pomôžem jej vyložiť stoly na terasu. Za odmenu dostanem čaj a zvyšky z minulého dňa. Chýba jej spánok a nevládze. Na ďaľší mesiac si skúsi vybaviť lepšie šichty. Aj sa jej prihovoril nejaký kaviarnik, že by ju chcel zamestnať, ale nejako to nevyšlo. Vytlačil som jej životopisy a zase ich pôjde rozniesť po reštauráciách. O mesiac ideme do Seattlu na maratón. Ja celý, Zuzka polku. Idú s nami aj Matej, Danka a malý Vinco. Teraz veľa behám, prestal som liezť. Keď veľa behám, veľa žeriem. Tekvicu.

Po večeroch programujem. Práve som dokončil celkom dobrý programátorský kurz vedený univerzitou v Lausanne. Dostanem krásny diplom. O chvíľu začne ďalší kurz. Nech nie je nuda. Okrem toho som spravil stránku na pomoc tým, čo sa budú chcieť dostať do Kanady tak ako my. Nazval som ju neurotická Zuza lebo tá stránka každých 59 sekúnd skontroluje zadanú stránku či sa na nej niečo zmenilo a ak áno, tak používateľa upozorní zahraním dákej rezkej piesenky. Pomerne neurotický program. http://neuroticsue.com/

Ilya, majiteľ bytu v ktorom bývame, nás pozval na večeru do neďalekej gréckej taverny. Prišla aj jeho žena Zsuzsa. Obaja sú zrejme Židia. On je pôvodom Rus, ona z Temesváru. Spoznali sa v Izraeli, ale v Kanade sú už 30 rokov. Robí finančného poradcu. Zajtra k nám poslal nejakého poisťovacieho experta lebo keď prerábali balkóny, tak nám zatieklo a mali sme čvachtavý koberec. Dokopy sa nič nestalo, len robí zmätky. Metallica natočila film s koncertom v uliciach Vancouveru. Boli sme na tom v 3D kine. Celkom sranda, ale už som na to starý. http://www.youtube.com/watch?v=N4IhWJ8r7_4