Kráčam hore Lonsdale. Predo mnou stúpa cesta plná áut vezúcich ľudí z práce. Stúpa a mizne v mieste kde sa les pretína s čiernymi mrakmi. Za Stanley Parkom práve zapadá slnko a aspoň na chvíľu ma vytrhne z bordelu čo mám v hlave. Celá ulica sa na okamih začervená. Pri takej farbe majú aj rúže iránskych predavačiek iba farbu pleti. Posledné listy starostlivo strihaných kanadských javorov už vyčerpali všetky povolené odtiene a čakajú na odlet. Padne pár kvapiek, ale na viac táto jeseň nemá. Nikto tu na nič nemá. Ani Tony na kávu, ani domy na poriadne ploty, ani šéf na poriadne vysvetlenie.
V stredu ma vyrazili z roboty. Neviem prečo. Vraj sa rozhodli nechať ma ísť. Tak znie doslovný preklad. Nemám v tom hľadať nič osobné. Šéf sa o mne vyjadril, že som dobrý programátor, ale mám sa viac snažiť dotiahnuť veci do konca. Ale že to vôbec nijak nesúvisí s mojím vyhodením. A vraj to nemám nazývať vyhodenie. Bolo to len ukončenie pracovného pomeru. Dostal som obálku so šekom a niečo ako zápočtový list. Tak som sa teda obliekol nazad do goráču a celý vyhúkaný som nečakane skoro opäť šliapal do pedálov.
Túto noc som málo spal. Vstal som pred šiestou keď Zuzka odišla. Zožral som všetko sladké čo som videl a začal programovať. Aj keď mi celé detstvo bolo tlačené do hlavy, že nemám sedieť za tou obrazovoku, aj keď na mňa kamaráti zazerajú, že po práci sa zase idem hrbiť k laptopu, aj keď som socka, mňa to baví. Nie je to ani cool, ani eko, bio, enviro ani socio. Koľko rodičov prosí deti aby viacej cvičili na klavíri? Ale ktorí sa tešia z toho keď ich ratolesť napíše prvú rekurziu, ktorej nepretečie stack? Najťažšie na programovaní je nájsť pochopenie medzi najbližšími.
S veľkou nevôľou som sa o pol desiatej doondil na seabus. Ako pacman požierajúci úsmevy som sa predrel pravými uhlami optimálnej cestnej siete, aby som mohol ďalších 10 minút zabiť v spoločnosti tradične surreálnej lovkyni životopisov. Starbucks sa ako dejisko tejto absurdnej bakelitovej pretvárky náramne hodí. Vycvičený Pokecom som ju v preplnenej kaviarni spoznal hneď. Takú hrubú vrstvu púdru nosí málokto. Nevyčítam jej to. Tá profesia si to rozhodne vyžaduje. Majstrovské umenie spočíva v porovnaní skratiek nachádzajúcich sa v životopise uchádzača so skratkami v danej pracovnej ponuke. Ak sa tam nachádza zhoda, uchádzač je vhodný. Nevyhnutná zručnosť je potajme vylievať litre kávy, tak ako to robia skúsené kurvy so šampusom. Ani som nestihol dopiť malé preso a bola preč. Sama sa unavila náruživým rozprávaním sa so sebou. Zlaté dievča.
Presunul som sa do Tree House na Granville, kde vraj majú najlepší cheesecake v meste. Ani bohovi. Pudingová brečka. Keď Carl prišiel za mnou, tešil som sa čítaním programátorskej poézie od Martina Oderskeho. Dokonalé jednotné rozhranie na prácu s kolekciami v jazyku Scala. Plesol ma po pleci a šli sme do čínskej štvrte. Tentoraz ma zaviedol do bistra na aké ani Kuchajda nemá. Chcel začať haďou polievkou, ale kamarátsky som mu naznačil, že hady som mal včera. Dnes radšej len prasa. Konečne som mal obed, ktorému verím, že je čínsky. Rozprával ako je pod tlakom. Pol roka chodí s frajerkou a už rodičia z oboch strán chcú svadbu. Kým ale pre ňu nemá byt, tak z toho nič nebude. Keď sme dojedli sa ma spýtal, či sa môže za mňa pomodliť. Nasledovalo úprimne dojímavé prosenie Boha, aby mi dal prácu. Tomu ale predchádzalo vysvetlenie, že som dobrý človek. Keby to ten Boh náhodou ešte nevedel. Potom za mňa zaplatil obed. Po stretnutí s gumenou pískacou mončiči to bolo čisté a povznášajúce ako kačička vo vani.
Zuzke som nestihol navariť sľúbené cestoviny, tak som jej aspoň na trhu kúpil polievku. Musela byť o hodinu dlhšie v práci. To nie je dobré. Slnko rýchlo zapadlo. Prinútil som sa ešte ísť behať, ale teraz už som na odpadnutie aj ja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára